Obyvatelia Slovenska sú diskriminovaní.

Autor: Simona Bučkuliaková | 26.3.2011 o 12:38 | Karma článku: 22,02 | Prečítané:  15977x

Áno, je to bohužiaľ tak. Taká je na Slovensku realita. Obyvatelia Slovenskej republiky sú diskriminovaní. Tento blog nie je nič iné, len reakcia na článok, ktorý bol pridaný na stránku SME 21.3.2011 (http://www.sme.sk/c/5817495/do-bruselu-ide-staznost-pre-slovensky-rasizmus.html). Nechcem sa však nijako osobne dotknúť autora tohto článku. Ide mi len o fakty a výroky ľudí, ktoré v ňom boli uvedené.

 

Článok je o tom ako sa „niekto" (inak Mimovládna organizácia Európska sieť proti rasizmu - ENAR) rozhodol žalovať Slovensko v Bruseli kvôli stále narastajúcemu rasizmu voči Rómom. Po prečítaní tohto článku som sa rozhodla nereagovať naň hneď, aby som sa po ňom najprv upokojila a neprenášala do blogu príliš veľa „vášne". Avšak aj 5 dní po prečítaní článku ma isté veci dokážu rozhodiť rovnako ako v deň jeho prvého zhliadnutia.

 

V článku je uvedené, že „v roku 2009 bolo u nás spáchaných 39 rasovo motivovaných trestných činov a 17 fyzických útokov, polícia v piatich prípadoch zasahovala proti príslušníkom národnostných menšín neoprávnene a neprimerane". Koľko však bolo útokov týchto menšín orientovaných proti bielym? Koľko bolo takých situácii ku ktorým polícia privolaná ani nebola a teda neexistujú o nich žiadne záznamy? Ak napadne biely občan Róma, je to rasovo motivovaný útok. Ak je to opačne, čo to je v takom prípade? Nič. Často sa o tom okrem najbližších ani nikto nedozvie. A ak sa dotyčný aj odváži zavolať políciu, tá to možno ani riešiť nebude, pretože proti presile sa možno boja ísť aj oni. Takže si myslím, že údaje ktoré uviedol jeden z „pseudohumanistov" v tomto článku, nie sú úplné.

 

Nazývam ich „pseudohumanistami" len z toho dôvodu, že sa starajú o práva menším. Okej, beriem. Je mi jasné že niektoré menšiny by bez nich vôbec nedokázali presadiť svoje práva a požiadavky. Ich prácu v zásade uznávam a odbivujem. Ale Rómovia podľa mňa do tejto kategórie „bezbrannej menšiny" nespadajú ani náhodou. Kto z týchto „pseudohumanistov" sa zaujíma o to, ako dokáže táto menšina ohrozovať a znepríjemňovať život väčšine?

 

Ďalej v článku boli spomenuté výroky P. Polnišovej a Z. Studenkovej. Ak je vo výroku
P. Polnišovej čo len štipka rasizmu, tak to potom už aby človek radšej nehovoril vôbec nič. Podľa môjho názoru je toto len čisté konštatovanie reality. Beriem, vo výroku Z. Studenkovej ten rasizmus cítiť. A asi by sa verejne činná osoba takto vyjadrovať nemala. Ale, nie je to zas len konštatovanie reality? Nie je to len vyjadrenie osobného postoja? Kde teda končí demokracia, sloboda slova a začína rasizmus? Skôr si myslím, že rasisti sú tí, ktorí proti iným robia nejaké konkrétne opatrenia, činy orientované proti menšinám. A silno pochybujem o tom, že pani Studenková by si šla riešiť svoje osobné nesympatie priamo do nejakej rómskej osady. Tým, že niekto vyjadrí svoj postoj, dotyčným nijak neukrivdí. Najmä v prípade, že rovnaký alebo podobný názor zdieľa väčšina populácie. Čiže nemôže ísť ani o osočovanie, keďže každý zo Slovákov vie, ako to s väčšinou Rómov je v skutočnosti.

 

Ďalší problém načrtnutý v článku sa týka zovšeobecňovania negatívnych príkladov jedincov na celú komunitu. Prečo teda boli vypichnuté tieto dva výroky a aplikované na celé Slovensko? Veď väčšina ľudí s rovnakým názorom sa ani náhodou nevyjadruje v médiách, ani inak verejne. Maximálne tak medzi kamarátmi pri pive. Zovšeobecňovanie činov jedincov menšiny je rasizmus, zovšeobecňovanie výrokov jedincov väčšiny nie. Necítiť už z tohto samotného rasizmus? Rasizmus, ktorý je ale orientovaný proti väčšine.

A k tým jedincom menšiny, podľa ktorých vraj zovšeobecňujeme, len toľko: koľko z nich žije slušne? Koľko z nich chodí (denne) do práce? Koľko z nich si svojou prácou zarobí na vlastný dôchodok? Koľko z nich neničí svoj „vlastný" dom? Koľkí z nich si vôbec tento dom postavili sami? Koľko z nich vychováva svoje deti k tomu, aby sa z nich stali slušní občania a neposiela ich radšej žobrať? Koľko z týchto detí chodí (pravidelne) do školy? Podobných otázok je veľa. Naozaj sú to len jedinci? Nežije takto väčšina tejto menšiny? Skôr si myslím, že je naopak len zopár takých jedincov, ktorí žijú podľa nejakých spoločenských noriem.

 

Už len pár slov na záver. Na Slovensku naozaj panuje rasizmus. Keď si už niekto nemôže povedať svoj názor a neotvoriť ústa voči tým, ktorí dokážu strpčovať život ostatným, tak an Slovensku naozaj panuje diskriminácia.

 

PS: chcela som k článku pripojiť aj vlastné fotky z jednej osady. Avšak strach ísť tam sama s foťákom mi to jednoducho nedovolil. Ak sa niekedy odhodlám pribudnú sem. Nie som náhodou diskriminovaná? Veď báť sa niekde ísť ako sa hovorí na pravé poludnie, nie je predsa normálne...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?